Noc

Autor: Miloslav Bakoš | 4.7.2012 o 5:28 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  94x

Miloš nemohol spať. Nebolo mu ani tak horúco, oddelenie bolo na prízemí a okná schované v zástavbe nemocničných budov. Nič ho ani nebolelo. Nič ho netrápilo. Akoby v nemocnici ani nemal čo hľadať. Nad tým sa však nezamyslel a to bola škoda..

Pozrel sa na hodinky na displeji telefónu. 2:32. Už sa mu nechcelo prehadzovať z jednej strany na druhú, ale nechcelo sa mu ani vstať na nohy. Vedel že to bude nepríjemné, že telo sa bude brániť, bude ťažké ako olovo. Kašľať na to, aspoň si opýta tabletku na spanie. Zázračnú tabletku. Po ktorej sa hneď spí. Alebo nespí. Alebo zase nespí. Alebo tá tabletka ani neúčinkuje. Alebo je to len nejaký celaskon a ostane len na ňom, či svoje ja oklame že zobral tabletku na spanie. Bude tomu musieť veriť.

Posadil sa na posteľ a pri tom skopol svoje rádio na zem. Zabudol že večer počúval hudbu. Rádio urobilo na zemi poriadny hrmot. Teraz všetkých pobudí. Už počuje sestričku ako mu ide vynadať. Ako večer. Vraj jeho hudba v slúchadlách budí celé oddelenie. Ako to, dočerta, ešte aj cez zavreté dvere môže počuť až tam, to Miloš nevedel. Hm, tak teraz tu rozbíja izbu a to už zrazu nepočuje. Pozrel cez okno.

Vonku sa nič nedialo. Cez žalúzie videl naproti ďalšie žalúzie. Tie boli dokonca zamrežované. Ale psychiatria je niekde inde. To bude nejaká drahá elektronika. Načo by sa ináč namáhali. Koľkokrát to Miloš vidí.. Nič, nič, nič, mreže, nič, nič. Veľmi nenápadné. Dobre, dostať sa cez takéto mreže je určite zdĺhavé a obtiažne a prinajmenšom hlučné, ale zlodejov to len zbytočne dráždi. Opatrne otvoril dvere na chodbu.

Na počudovanie, na chodbe bola tma. Veľmi nezvyčajné. Také čosi ešte nevidel. Svetlá sa občas zhasínali cez deň, aj to tam bola tma ako v rohu, ale v noci? Dvere do izieb boli pozatvárané natesno, všade bola malá medzierka. To mu zase minule vysvetľovala iná sestrička. Vraj takto to musí mať aby mala kontakt s deťmi. Áno bolo to detské oddelenie. A Miloš bol ešte chlapec. A na začiatku chodby zbadal svetlo od izby sestričiek.

Izba sestričiek vlastne nebola izba, bol to veľký pľac vo výklenku, ohraničený kancelárskymi stolíkmi. Kedysi tam bola aj papundeklová stena s dverami, tá však po rokoch zmizla. Na stole bol zastaralý monitor. Teraz bol vypnutý, ale cez deň na ňom bežal šetrič s textom, ktorý sa celé roky nemenil. "Práca šľachtí.. .. a unavuje.." Miloš sa zarazil. V izbe sestričiek akosi nebolo žiadnej sestričky. Jedinú známku života javili dva ventilátory, len tak sa otáčali a fúkali kdesi do steny. Skúsil dvere do jedálne.

Ani tam okrem tmy nikto nebol, našiel tam zapnutý televízor bez zvuku. Išla nejaká rozprávka. Miloša sa zmocňoval strach. Rýchlo prebehol do vyšetrovne či tam niekoho nenájde. Hoci sa tam svietilo, nikto tam nebol. Iba dva ventilátory, len tak sa otáčali a fúkali kdesi nikde. A všade bolo ticho. To ticho preťal výkrik..

 

..

 

Nad Milošom stála nejaká postava. Sestrička!

"Už je dobre? Všetko je v poriadku."

"Pani sestrička koľko je hodín?"

"Budú dve. Len pekne spi. Nechám ti otvorené dvere."

 

Otočil sa na ľavý bok. Z chodby prenikalo do jeho izby biele svetlo neónky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?