Jedno ráno..

Autor: Miloslav Bakoš | 12.10.2011 o 12:16 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  143x

Je ako anjel. Chýbajú jej krídla. Ale krídla sa anjelom kreslia vraj preto, aby ich jasne odlíšili od ľudí. Ale to on ešte nevie. Na to je príliš mladý.

Ktovie čo preberajú teraz v škole. Takéto hlboké zamyslenia o anjeloch asi nie. Spolužiaci ešte spia. Čochvíľa ich zobudia rodičia. On je už hore. Do školy nepôjde. Ten pocit nevie prekonať. Samotu.. Tmavé ráno spoza okien ukazuje začínajúci život. Strach.. Toľko všakovakých hadičiek do neho budú strkať. Nevyhne sa tomu. Možno zajtra, možno o rok, ale raz určite. Neopísateľný strach. Videl to, na chvíľu to videl. A to čoho sa bojí ešte viac, ktovie, možno pre istotu, to ani nevidel, iba o tom počul. Nikdy sa toho nezbaví..

Chce iba vidieť svoju mamku. Príde až podvečer. A ten čas pôjde tak pomaly. Je to ako dívať sa na nástenné hodiny. V izbe také nemá. Iba tú sklenenú fľašku otočenú hore dnom, kvapká, kvapku po kvapke, ako sekundová ručička pri pohľade na nástenné hodiny.

Anjel ho vytrhol z myšlienok..

"Zatiaľ to necháme tak, bež si ľahnúť, príde kolegyňa do rannej a skúsi ťa napichnúť ona."

Pohladila ho po ruke a odprevadila do izby..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zoznam vecí, na ktorých chce ušetriť štátna zdravotná poisťovňa

Výber úsporných opatrení, ako ho navrhla Všeobecná zdravotná poisťovňa.

DOMOV

Analytici: Ficove zajacoviny sú určené ľudu, nie Druckerovi

Reči premiéra sú podľa expertov prejavom populizmu.

KOMENTÁRE

Pozrime sa na pád predsedu Danka z výslnia

Aj keby výložky z pyžamy neodpáral, určite im už bozkami lásku neprejavuje.


Už ste čítali?